Počiatky prvotnej cirkvi

Táto prvotná cirkev žila nábožným životom, veriaci ostávali pospolu a všetky veci mali spoločné. Predávali svoje pozemky a svoj majetok a rozdeľovali ho medzi všetkých, kto ako potreboval. Avšak i napriek jedinečnosti svojho zakladateľa, kresťanstvo vyrástlo i na základe mnohotvárnych východných náboženských tradícií, ktoré siahajú ďaleko do minulosti, a to nielen tradície židovskej, ale sú tu prvky i asýrske, babylonské, perzské a egyptské. Tieto prvky sú vlastne obsiahnuté už v Starom zákone. Rôzne tradície však boli často príčinou nedorozumení a sporov. 

Na to poukazuje i Paul Johnson: „Na počiatku kresťanstva stáli zmätky, spory a rozkoly a presne v tom duchu sa niesol i jeho ďalší vývoj. Dominantná ortodoxná cirkev, disponujúca zreteľnou cirkevnou štruktúrou, sa vynárala iba veľmi postupne za podmienok, ktoré predstavovali proces prirodzeného výberu – akéhosi duchovného prežitia najzdatnejších“. Tomuto účelu však, ako kresťania veria, napomáhali predovšetkým všeobecné koncily Cirkvi vedené Duchom Svätým. 

O hlavných častiach kresťanského učenia na konci prvého a začiatkom druhého storočia nám hovorí i spis Didache. Je to akýsi druh starokresťanského katechizmu.

Počas prenasledovania Cirkvi, ale i pri jej rozširovaní, zákonite v dôsledku nedostatočného prepojenia a komunikácie s jednotlivými novovzniknutými cirkevnými obcami, a infiltrovaniu sa rôznych vplyvov, dochádzalo k určitej rôznosti v názoroch a živote tej ktorej cirkvi. Hlavne gnosticizmus ohrozoval ortodoxno-katolícke učenie, pretože pôsobil dojmom, že je to vyššie poznanie, ktoré je pre vzdelanejšie kruhy, kým tzv. obyčajná viera (pistis) bola iba pre tých jednoduchších kresťanov. Gnosticizmus bol o to nebezpečnejší, že helenizoval kresťanstvo, a to mu dodávalo na autorite.